Výstava
Jean Monnet sa narodil v roku 1888. Po celý svoj život sa usiloval zjednotiť Európanov, a preto je dnes považovaný za ústrednú osobnosť v dejinách európskej integrácie. Svoju kariéru odštartoval v rodinnom podniku, kde sa venoval obchodovaniu s koňakom. Krátko nato sa však začal angažovať v organizáciách pre spoluprácu medzi štátmi Dohody počas prvej svetovej vojny. V tom čase bol vymenovaný za zástupcu generálneho tajomníka Spoločnosti národov. Neskôr sa venoval kariére medzinárodného bankára. Keď v Európe do roku 1940 už znova zúrila vojna, prišiel Monnet s myšlienkou, ako poraziť nacistov: zlúčením Francúzska a Veľkej Británie do jednej Francúzsko-britskej únie. Hoci sa tento projekt nikdy nepodarilo úspešne zrealizovať, Monnet aj naďalej pokračoval v boji za demokraciu: stal sa vedúcim programu Victory vo Washingtone D.C.
Po roku 1945 viedol Monnet generálny komisariát Plánu pre modernizáciu a infraštruktúru Francúzska. Bol presvedčený, že skutočnú prosperitu a bezpečnosť krajiny možno dosiahnuť len hospodárskym zbližovaním európskych štátov. Keď vo svete začala zúriť studená vojna, uvedomil si, že jediným spôsobom, ako dosiahnuť skutočnú solidaritu medzi európskymi partnermi, je vybudovať fungujúcu Európu prostredníctvom dôslednej integrácie v kľúčových odvetviach. Týmto položil základy tzv. Monnetovej metódy, ktorá spočívala v postupnom podnikaní spoločných krokov a presune suverenity na nadnárodné orgány. Táto metóda si vyžadovala tvrdohlavé presviedčanie, presadzovanie spoločných záujmov a veľký zmysel pre organizáciu.
V roku 1950 navrhol Monnet francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Robertovi Schumanovi, aby sa odvetvia uhlia a ocele západoeurópskych krajín riadili spoločne. Vyhlásil, že by sa mal zriadiť tzv. vysoký úrad, ktorý by tieto odvetvia strategického významu spravoval priamo a nezávisle. Vysoký úrad by svojou činnosťou vykonávanou v spoločnom záujme účinne znemožňoval presadzovanie vlastných národných záujmov. Zlúčenie odvetví uhlia a ocele by tak zabezpečilo, že by sa prípadná nová vojna medzi Francúzskom a Nemeckom stala „nepredstaviteľnou a prakticky nemožnou“. Zabránilo by tiež tomu, aby sa opakovali hrôzy, ktoré Európa prežila len nedávno. Tento sen sa čoskoro stal skutočnosťou: v roku 1951 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO). Pre Monneta predstavovalo prvý krok k vytvoreniu akýchsi „Spojených štátov európskych“.
Ako prvý predseda Vysokého úradu ESUO v Luxemburgu bol Jean Monnet pevne odhodlaný vytvoriť tzv. Európske obranné spoločenstvo. Dúfal, že v novom politickom rámci bude možné vybudovať európsku armádu. Neúspech tohto projektu, ktorý zapríčinili obavy Francúzska zo straty národnej suverenity, ho však viedli k tomu, že sa svojej funkcie vzdal a v roku 1955 založil Akčný výbor pre Spojené štáty európske. Vo svojom boji tak mohol pokračovať ďalej. Nový výbor združoval politických lídrov a vedúcich predstaviteľov odborových zväzov. Počas viac ako 20 rokov presadzoval konkrétne výsledky v záujme zjednotenej Európy. Monnet stál aj pri zrode Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Bol tiež zástancom pristúpenia Spojeného kráľovstva k Európskym spoločenstvám a vytvorenia spoločnej európskej meny. Podporil vznik Európskej rady hláv štátov a predsedov vlád v roku 1974, kde sa európski lídri spojili, aby spoločne pracovali pre dobro všetkých občanov Európy. Jean Monnet zomrel v roku 1979 – len niekoľko mesiacov predtým, ako sa konali vôbec prvé európske voľby, o ktoré sa zasadzoval.
