Cesta k európskym voľbám (1951 – 1979)

Myšlienka voľby poslancov EP sa zrodila už pri založení prvých európskych inštitúcií. V prvých desaťročiach po vzniku Európskych spoločenstiev sa ju však nepodarilo zrealizovať: namiesto národných zástupcov priamo volených do európskeho zhromaždenia vymenúvali poslanci parlamentov jednotlivých členských štátov národných zástupcov do Spoločného zhromaždenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO).

Pre bežných ľudí a prvé Európske spoločenstvo však bolo dôležité, aby sa verejnosť mohla demokratickým spôsobom zapojiť do rozhodovania na európskej úrovni. Napriek tomu, že členské štáty neschválili návrh dohovoru o priamych voľbách (tzv. Dehoussova správa) z roku 1960, občiansky aktivizmus v tomto smere pokračoval. Proeurópske hnutia vyzývali na usporiadanie volieb na európskej úrovni, pričom niektoré z nich dokonca zorganizovali akési simulované európske zhromaždenia a hlasovania. V 70. rokoch minulého storočia začali občania do Európskeho parlamentu zasielať petície, v ktorých požadovali výraznejšiu propagáciu európskych volieb.

V roku 1975 Parlament schválil správu o usporiadaní priamych európskych volieb. Základom pre následné schválenie európskych volieb členskými štátmi sa stala tzv. Patijnova správa, pomenovaná podľa jej autora holandského poslanca EP Schelta Patijna.

V roku 1976 podpísali ministri zahraničia členských štátov európsky volebný akt, ktorým sa dohodli, že usporiadajú priame voľby do Európskeho parlamentu. Stanovili v ňom, že voľby sa budú konať v tom istom období vo všetkých krajinách Európskeho spoločenstva, pričom bolo na rozhodnutí samotných členských štátov, aký systém hlasovania uplatnia. 

Vypočuť si podcast (EN)

Európsky parlament združuje ľudí zo všetkých kútov EÚ, aby diskutovali a rozhodovali o dôležitých otázkach, ktoré majú vplyv na život každého z nás. Občania zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu. Na počiatku demokracie sú ľudia.