Spoločnými silami zoči-voči výzvam: druhé desaťročie nového milénia

EÚ bola postavená pred nové výzvy, od finančnej krízy až po brexit. Ako na to zareagovali voliči?

2014: Tentoraz je to iné. Konaj. Reaguj. Rozhoduj.

Chorvátsko, ktoré sa v roku 2013 stalo členskou krajinou EÚ, si po prvý raz volilo poslancov EP. 

Išlo o prvé voľby od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy. Európsky parlament prišiel s novým postupom navrhovania kandidátov na predsedu Európskej komisie (tzv. Spitzenkandidaten): predsedu Komisie mala vyberať politická skupina, ktorá získa najviac hlasov. Keďže na to, kto sa stane predsedom Komisie, malo tak vplyv demokratické hlasovanie občanov Európy, hlavní kandidáti politických skupín sa ich snažili presvedčiť účasťou na televíznych diskusiách a mítingoch či poskytovaním rozhovorov.  

Členské štáty zasiahla hospodárska stagnácia. EÚ sa snažila riešiť krízu v zadlžených krajinách, aby chránila stabilitu eura a zamedzila rozpadu eurozóny. Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu (CRIS) prišiel s odporúčaniami, ako by mala Únia na túto situáciu reagovať. Parlament podporil vytvorenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá bola prijatá v roku 2013. Tá vychádzala zo snahy riešiť problém nezamestnanosti mladých ľudí v najviac postihnutých regiónoch v EÚ.

V roku 2012 Európsky parlament zamietol kontroverznú Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu (ACTA) a postavil sa na stranu jej kritikov, ktorí tvrdili, že niektoré jej ustanovenia o internetovom pirátstve môžu ohrozovať slobody občanov. 

Európsky parlament a ukrajinský parlament v Kyjeve schválili dohodu o politickom pridružení a hospodárskej integrácii medzi EÚ a Ukrajinou. Z udalostí vo svete bola dôležitou tému v Európe Arabská jar (2011). V Sýrii vypukla občianska vojna.