Výstava
Po ničivej vojne upiera Louise Weissová pohľad za hranice Európy, aby objavila nové možnosti, do ktorých by mohla pretaviť svoje ideály. Jej ambícia využiť obraz na vyjadrenie svojich ideí ju vedie k cestám po svete a zvyšovaniu povedomia o krajinách a civilizáciách vzdialených od Európy.
Práve v tomto období vzbudí jej pozornosť činnosť Francúzskeho inštitútu pre štúdium vojen, ktorý sa zaoberá analýzou základných príčin ozbrojených konfliktov. Popritom však pokračuje aj v písaní vlastných diel: z jej pera vzídu romány, životopisy, divadelné hry, eseje i cestopisy. Za šesťdielne pamäti Mémoires d’une Européenne (Pamäte jednej Európanky) získava v roku 1978 Cenu Roberta Schumana za jednotu Európy.
Ako etnografka strávi niekoľko rokov v Ázii, Afrike, na Blízkom východe či indickom subkontinente a stáva sa svedkom hlbokých geopolitických, náboženských, spoločenských a kultúrnych zmien vtedajšieho tretieho sveta odohrávajúcich sa na pozadí studenej vojny. Nakrúti desiatky dokumentárnych a krátkych filmov, ktoré potom uvádza v Európe počas prednáškových turné.
V Štrasburgu zakladá Nadáciu Louise Weissovej, ktorá oceňuje ľudí, ktorí prispievajú k mieru a zbližovaniu medzi národmi. Asociácia európskych novinárov udeľuje od roku 2005 každoročne Cenu Louise Weissovej novinárom, ktorí sa venujú európskym témam.
