Výstava
Louise Weissová sa narodila 25. januára 1893 v meste Arras (región Pas-de-Calais na severe Francúzska) ako najstaršie zo šiestich detí. Jej rodina bola alsaského pôvodu, patrila do vyššej strednej vrstvy a vyznávala vlastenecké a sekulárne republikánske hodnoty. Jej otec bol popredným banským inžinierom. Matka pochádzala z alsaskej židovskej rodiny s koreňmi v strednej Európe. Vzhľadom na históriu svojej rodiny si Louise už v ranom veku uvedomuje nástrahy minulosti a zložité vzťahy medzi Francúzskom a Nemeckom.
Roky mladosti prežije v Paríži, kde absolvuje náročné vzdelanie v najlepších školách v krajine. Napriek otcovmu nesúhlasu sa vydáva na úspešnú akademickú dráhu: v 21 rokoch zavŕši štúdium na Oxfordskej univerzite a získava prestížny titul v odbore humanitných vied (agrégation de lettres). Táto kvalifikácia jej umožňuje stať sa učiteľkou, no Louise vidí svoju budúcnosť mimo školských tried. V roku 1914, ktorý je pre ňu rokom ukončenia štúdia, sa však život navždy zmení – nielen pre Louise Weissovú, ale aj pre celú Európu.
Zabíjanie na bojiskách prvej svetovej vojny a utrpenie celej generácie, ktorá jej padne za obeť, poznačí Louise do konca života. Odmieta lukratívnu ponuku na prácu v školstve a namiesto toho zakladá malú vojenskú nemocnicu na ošetrovanie vojakov zranených v boji a neskôr na severe Francúzska i centrum pre ľudí postihnutých vojnou.
Onedlho však hľadí ďalej za obzor a snaží sa nájsť iné možnosti, ako využiť svoje nadanie. Záujem o diskusiu a výmenu názorov ju vedie k tomu, že sa stáva novinárkou, a v parížskych novinách uverejňuje svoje prvé články.
