Výstava
Vzhľadom na svoju dlhoročnú dráhu európskej aktivistky a feministky je Louise Weissová ideálnou kandidátkou v prvých priamych a všeobecných voľbách do Európskeho parlamentu v roku 1979. „Naša prvá dáma“, ako ju nazve vtedy už bývalý premiér Jacques Chirac, patrí medzi najvýznačnejšie osobnosti na kandidačnej listine s názvom „Ochrana záujmov Francúzska v Európe“. Počas politickej kampane odmietne byť oponentkou Simone Veilovej, ktorá je na čele kandidátky „Únie za francúzsku demokraciu“ prezidenta Valéryho Giscarda d’Estaing.
Dňa 17. júla 1979 predsedá Louise Weissová ako najstaršia z poslancov a poslankýň nového Európskeho parlamentu v Štrasburgu jeho ustanovujúcej schôdzi. Vychutnáva si tento historický moment a vystúpi s prejavom k novozvoleným poslancom. Nezaprie v sebe aktivistku a využije túto príležitosť, aby upozornila na nebezpečenstvo „kultu minulosti“, ktorý by mohol ochromiť politické úsilie, a upozorňuje na budúce výzvy kontinentu týkajúce sa otázok identity, pôrodnosti či ľudských práv. Európania sa podľa nej musia spojiť nielen na základe spoločných hospodárskych záujmov, ale aj vzhľadom na spoločné kultúrne korene.
Nasledujúci deň odovzdáva predsedníctvo Simone Veilovej, ktorá je zvolená za predsedníčku Európskeho parlamentu.
Vystúpenia Louise Weissovej počas plenárnych schôdzí Európskeho parlamentu sa dotýkajú množstva tém, od sovietskej invázie do Afganistanu, hladu vo svete či porušovania ľudských práv až po námorné právo alebo miesto Štrasburgu v srdci Európy.
Ustanovujúca schôdza Európskeho parlamentu po prvých priamych a všeobecných voľbách – príhovor Louise Weissovej
Jej členstvo vo Výbore pre mládež, kultúru, vzdelávanie, informácie a šport jej dokonca umožňuje začať nový projekt: vytvorenie múzea venovaného dejinám zjednotenia Európy.
Louise Weissová zostáva aktívnou političkou až do vysokého veku. Zomiera pred zavŕšením svojho funkčného obdobia v roku 1983 vo veku 90 rokov.
