Výstava
V roku 1930 zakladá Louise Weissová v Paríži Nouvelle École de la Paix. Táto „škola mieru“ je súkromnou inštitúciou vysokoškolského vzdelávania, ktorá na renomovanej Sorbonnskej univerzite organizuje prednášky a diskusie venované aktuálnym medzinárodných otázkam a najdôležitejším politickým, ekonomickým, spoločenským a kultúrnym témam. Louise Weissová sa usiluje vytvoriť akúsi pedagogiku mieru a podporovať nové odborné poznatky v oblasti predchádzania konfliktom.
Zatiaľ čo jej časopis L’Europe nouvelle sa prihovára najmä vládnucim elitám, snaží sa nájsť spôsob, ako posolstvo mieru ponúknuť aj širokej verejnosti: študentom, podnikateľom, učiteľom či úradníkom.
Každý týždeň je tak škola dejiskom prednášok politikov, diplomatov, novinárov, univerzitných profesorov, ekonómov a spisovateľov, ktorí sa vo svojich príspevkoch venujú širokej škále tém od svetovej hospodárskej krízy či hraníc v Európe cez vzostup totalitných režimov až po jednotu Európy. Louise Weissová považuje za dôležité, aby inštitúcia udržiavala úzke vzťahy so Spoločnosťou národov, predovšetkým prostredníctvom stáží, výskumných grantov a študijných pobytov v Ženeve.
Rastúce napätie v 30. rokoch 20. storočia však ďalšie aktivity Nouvelle École de la Paix čoraz viac komplikuje. Louise si rýchlo uvedomí nebezpečenstvo nacizmu. Zdrvujúci úder jej nádejam a snahám zasadí prejav ministra propagandy Tretej ríše Josepha Goebbelsa, ktorý na pôde Spoločnosti národov vyhlási, že základom poriadku v Európe je hitlerovská ideológia, pričom tvrdí, že nacistické Nemecko chce podporovať mier medzi národmi.
Pre Louise Weissovú je tento nebezpečný fanatizmus neprijateľný. Krátko nato sa teda rozhodne zanechať aktivity v oblasti vzdelávania, aby sa mohla venovať iným témam. Smrť francúzskeho ministra zahraničia Aristida Brianda v roku 1932 zmarí aj posledné nádeje týždenníka L'Europe nouvelle na mier a francúzsko-nemecké zmierenie. Na zjednotenie Európy si bude treba počkať.
