Výstava
Berlínsky múr – symbol rozdelenia Európy – postaví NDR v auguste 1961, aby zamedzila sústavný únik obyvateľov z východnej časti mesta do západného Berlína. „Múr hanby“, ako ho nazvú na Západe, má od seba obe časti mesta hermeticky oddeliť. Múr je navrhnutý ako vojenské zariadenie so strážnymi vežami, s reflektormi a ostnatým drôtom a stelesňuje neschopnosť Západu a Sovietskeho zväzu vyriešiť otázku rozdelenia Berlína a urobiť za druhou svetovou vojnou definitívnu bodku v podobe mierovej zmluvy. Reakcia Európskeho parlamentného zhromaždenia na seba nenechá dlho čakať.
V dňoch 10. – 11. októbra 1961 sa vo východnom Berlíne koná symbolické stretnutie výboru parlamentného zhromaždenia pre politické záležitosti. Hoci členovia výboru nemajú žiadne prostriedky nato, aby priamo zakročili a výstavbe múru zabránili, sú odhodlaní prejaviť solidaritu Európskeho spoločenstva s obyvateľmi Berlína. Predseda Európskeho parlamentu Hans Furler vystúpi priamo na mieste s vyhlásením k situácii v Berlíne, ktorý nazve „symbolom slobodnej Európy“. O týždeň neskôr sa zhromaždenie opäť venuje berlínskej otázke – vo verejnej rozprave počas svojej plenárnej schôdze. Všetci účastníci vyjadrujú jednomyseľný nesúhlas s výstavbou múru a upozorňujú na porušovanie slobôd východonemeckým režimom.
Kritický postoj Európskeho parlamentného zhromaždenia voči udalostiam vo východnom Berlíne podporuje aj Walter Hallstein, ktorý sa na diskusiách na pôde Parlamentu zúčastňuje ako predseda Komisie Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
